Jeseň, toto krásne tajomné, farebné ročné obdobie,
častokrát zrána potiahnuté hmlou, pripomína zrelého človeka, so
spomienkami a životnými skúsenosťami ako pestrofarebné jesenné lístie. Pohľad späť je niekedy hmlistý...
No to, čo z ľudských životov Boh vykresal ku sklonku života, je
neporovnateľne vzácnejšie majstrovské dielo, ako to, kým boli
pred tým. Hovorí sa, že práve vďaka každému jednému krôčiku,
ktorým sa posúvame vpred, my, vykresané a obrusované
umelecké diela – ľudia – môžeme obohatiť ostatných, podávať
skúsenosti a múdrosti ďalej. Babka a dedko sú pre naše deti a žiakov milujúce bytosti, ktoré im poskytujú nekonečný počet zážitkov, nesmierne množstvo skúseností, vzor pokory , rozvahu , nadhľad a plnohodnotne prežitý život.
Dieťa vraví:
Bože, ďakujem Ti za tie dva páry očí, z ktorých si urobil súčasť môjho života.
Ďakujem za každý ich pohľad, ktorý ma jemne hladí a láskavo tíši.
Ďakujem za ich úsmev, ktorým rozjasňujú moje dni.
Ďakujem za ich povzbudivé objatia, ktoré sú mi oporou.
Ďakujem za ich dobrotivú pomoc a ich modlitby.
Ďakujem za ich srdcia, z ktorých sála láska.
Ďakujem za tie dva nevyschýnajúce pramene pokory.
Bože, ďakujem Ti za babku a ďakujem Ti za dedka.