„Učíme sa pre život,
bez predsudkov,
moderne a hravo“



Vyučovací jazyk:
slovenský



Školský vzdelávací program Základnej školy s materskou školou Kolačkov 31



 Vymedzenie cieľov a poslania výchovy a vzdelávania
 Pedagogické princípy školy ( ciele výchovy a vzdelávania )

Oblasť formovania osobnosti je potrebné viac priblížiť požiadavkám praxe a pružne reagovať na zmeny.
Pre výchovu a vzdelávanie to znamená zmeniť tradičné encyklopedické memorovanie na tvorivo-humanistickú výchovu a vzdelávanie s dôrazom na komunikatívnosť, aktivitu,tvorivosť, rozvoj schopnosti riešiť problémy. Reálny svet vždy bol, stále je a bude plný zmien. Nič nie je trvalé. Čo bolo pred chvíľou – nie je, teraz je niečo iné. Škola je základnou výchovno-vzdelávacou inštitúciou civilizovanej spoločnosti. Je to útvar spoločenský, funguje ako špecifická sociálna inštitúcia a jej poslaním je na jednej strane všestranná kultivácia
žiakov v procese socializácie a prakticko-výchovné pôsobenie na strane druhej. Edukácia však nie jednotvárny proces a vzdelávanie i výchova nie sú totožná pre všetkých žiakov. Sú závislé od špecifík, ktoré určitých žiakov znevýhodňujú vo výchovno-vzdelávacom procese v porovnaní s ostatnými žiakmi. Naša základná škola poskytuje základné vzdelanie;
zabezpečuje rozumovú výchovu v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú,telesnú výchovu a ekologickú výchovu žiakov; umožňuje aj náboženskú výchovu a športovú prípravu a pripravuje žiakov pre ďalšie štúdium a prax.

Škola má predprimárne vzdelávanie a primárne vzdelávanie v štyroch ročníkoch, špecializovanú triedu a tiež špeciálne triedy.
Podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého
zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej,dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.

Vychádzajúc z legislatívy plní naša škola nasledovné funkcie:
 vzdelávaciu – vzdelávací proces
 výchovnú – tesne spätá so vzdelávacou a prakticky ju nemožno oddeľovať, utvára osobnosť žiaka a jeho vlastnosti,
 operatívnu – označuje riadenie vývoja a utváranie svetonázorovej orientácie,
 poradenskú – zahŕňa poradenské služby v rámci školy,
 opatrovateľskú – je okrajovou funkciou realizovanou napr. tým, že škola
zabezpečuje stravovanie žiakov a sčasti aj zdravotnícku starostlivosť,
 rekreačnú – škola ju realizuje v dobe mimo vyučovania prostredníctvom školského klubu, záujmových útvarov a pod.

Výchova je najzložitejšia a najťažšia činnosť, ak sa má uskutočňovať profesionálne.
Uskutočňuje sa neustále, nezávisle na čase a priestore, má najrozmanitejšie formy, metódy, nemá rigorózne predpísané témy, postupy. To si vyžaduje od učiteľa (vychovávateľa) vysokú mieru flexibility, tvorivosti, odbornosti, profesionality v metódach a teóriách výchovy, morálku v zmysle cieľov výchovy, ale aj osobnú.

Vzdelávanie a učenie je z toho pohľadu ľahšie, lebo má presne vytýčený plán, čas a miesto vzdelávania. Výchova zahrňuje v sebe vzdelávanie, ktoré je jej súčasťou a má sa chápať ako integrálna súčasť výchovného procesu, nie izolovane.

Hlavnou úlohou školy je zabezpečiť výchovu a vzdelanie žiakov na základe
troch nižšie uvedených hlavných princípov demokracie, humanizmu a vedeckosti.
Demokracia – vyžaduje pluralitu názorov a presvedčení, prístupnosť k vzdelávaniu pre všetkých ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, príslušnosti k národnosti. Humanizácia – sivyžaduje zvýšiť vplyv výchovy v oblasti vzdelávania, kladie dôraz na citovú a motivačnú metódu, schopnosť komunikovať, rozvíjať kritické myslenie, hodnotenie a tvorivý štýl života.
Vedeckosť – predpokladá tvorenie obsahu učiva na základe najnovších vedeckých poznatkov,ktoré tvoria ucelený, logicky usporiadaný celok. Škola utvára osobnosť človeka a jeho vlastnosti.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uplatňujú široké sociálne vzťahy medzi
pedagógmi, žiakmi, rodičmi. Škola svojim denným režimom, ponukou rôznych aktivít spojených so získavaním vedomostí, zručností a návykov, chce významne zasiahnuť v prospech telesného, duševného a sociálneho zdravia žiakov. Slúži všestrannému rozvoju dieťaťa, nielen vzdelávaniu.

Škola je pre žiaka základným pilierom osobného rastu, pre rodiča partnerom pri
výchove detí, pre učiteľa miestom, kde napĺňa svoje poslanie, je vzdelávacím,
spoločenským, kultúrnym a športovým centrom v obci.

Vzhľadom na súčasnú, modernú pedagogiku - dieťa v tomto bohatom procese rastu potrebuje sprievodcov, ktorí mu pomôžu objavovať vlastnú krásu, cestu a cieľ existencie a konania.

Poslaním školy je vytvoriť v príjemnom prostredí, v atmosfére dôvery, priateľstva, a otvorenosti a blízkosti žiakom priestor pre zážitky a úspech, s rešpektovaním špecifík jednotlivých žiakov.

„Moderná škola 21. storočia – miesto, kde žiaci, pedagógovia dosahujú v
priateľskom, podporujúcom a kultúrnom prostredí maximálne osobné výkony pri
objavovaní a chápaní samých seba a sveta v rôznych súvislostiach. Škola plná radosti,tvorivosti , úsilia a športu s novými metódami a formami práce. Škola kvalitná a otvorená,kde sa žiak učí ako sa učiť, ako premýšľať, ako mať radosť z učenia a spojiť výsledky svojho poznania s bežným životom, ako vytvárať kvalitné medziľudské vzťahy, ako sa raz stať manažérom vlastnej plnohodnotnej budúcnosti.“

Vychovávame:
Č –čestného
L -láskavého
O- odvážneho
V- vzdelaného
E- empatického
K- kreatívneho
A- aktívneho človeka

Škola umožní všetkým žiakom získať dostatočné všeobecné vedomosti a zručnosti vo všetkých všeobecnovzdelávacích predmetoch a hlboké odborné vedomosti vo všetkých zvolených voliteľných predmetoch. Dá šancu každému žiakovi, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech.

Ciele výchovy a vzdelávania :
Výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje,aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť , rýchlo a účinne riešiť problémy a aplikovať svoje vedomosti.
Prioritou školy je vychovať žiaka:


 s pozitívnym prístupom k sebe samému, k životu
 pripraveného na štúdium na akejkoľvek škole podľa jeho záujmu
 pripraveného na život v spoločnosti s pochopením a dodržiavaním práv
a povinností
 schopného prijať zodpovednosť za svoje konanie a rozhodnutia.
Pripraviť absolventa školy, ktorý je schopný:
 poznať základné zákonitosti spoločenského vývoja v podmienkach európskej kultúry
a riadiť sa nimi pri hodnotení spoločenských javov
 poznať základné zákonitosti prírody a používať ich pri riešení reálnych situácií
 poznať národné kultúrne dedičstvo i podmienky a motívy jeho vzniku
 poznať históriu školy a regiónu
 dokázať samostatne pracovať s odbornou literatúrou
 veku primerane sa vyjadrovať v slovenskom aj cudzom jazyku
 bežne používať informačné a komunikačné technológie
 viesť telesne i duševne zdravý spôsob života
 aplikovať nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky v reálnych situáciách.
pri vzdelávaní detí, mladých ľudí,
v dnešnom meniacom sa svete je tvorba prostredia, ktoré :
 podporuje zmysluplné učenie a kritické myslenie,
 umožňuje a rozvíja otvorenú komunikáciu medzi učiteľom a žiakom,
 podporuje výchovu k hodnotám,
 podporuje spoluprácu a akceptáciu rôznorodosti.
poskytuje možnosť výberu spôsobu učenia vzhľadom na dosiahnutie najlepšieho osobného výkonu, osobného maxima.

Stratégie školy: Výchovné a vzdelávacie stratégie sú spoločne uplatňované postupy všetkých pedagógov na vytváranie a rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov na vyučovaní i mimo vyučovania. Tieto (spoločné) stratégie sú uplatňované na úrovni celej školy a platia pre všetkých vyučujúcich.

Stratégie pre kompetencie k celoživotnému učeniu sa
Učiteľ: volí individuálny prístup k žiakom na základe poznania ich schopností, ponukou individuálnych a spoločných aktivít poskytuje žiakom možnosť samostatnej realizácie a kolektívnej spolupráce, kladie dôraz na čítanie textu s jeho porozumením, podporuje tvorivosť žiakov, pomáha žiakom zúčastňovať sa rôznych súťaží, exkurzií, poznávacích zájazdov, realizuje krúžkovú činnosť pre žiakov a približuje žiakom oblasť financií

Stratégie pre sociálno-komunikačné kompetencie
Učiteľ: usmerňuje komunikáciu so spolužiakmi, učiteľmi, trénermi, pracovníkmi školy, vedie žiakov k správnej diskusii, umení argumentovať a prezentovať vlastný názor, pomáha žiakom verejne vystupovať v školskom rozhlase, na akciách školy pre rodičov a spolužiakov, vytvára priateľské vzťahy medzi žiakmi, zadáva projekty a mini projekty žiakom/školský časopis/
a podporuje komunikáciu s materskou školou a inými školami

Stratégie pre kompetencie k riešeniu problémov



Učiteľ: usmerňuje vyučovanie k hľadaniu rôznych riešení problémových úloh, motivuje žiakov riešiť úlohy z praktického života, analyzuje argumentáciu riešenia úloh

Stratégie pre kompetencie sociálne a personálne
Učiteľ: podporuje spoluprácu medzi žiakmi a vedie žiakov rešpektovať prácu iných, dbá na dodržiavaní spoločne dohodnutých pravidiel, vedie žiakov k dôstojnej reprezentácii školy,
 triedy, k slušnému správaniu, usmerňuje sebapoznanie, sebavedomie a seba hodnoteniežiakov

Stratégie pre kompetencie občianske
Učiteľ: formuje žiakov ako slobodné a zodpovedné osobnosti, v triednom kolektíve vedie k rešpektovaniu individuality žiakov, k tolerancii inakosti /žiaci so ŠVVP/ ,k rešpektovaniu rozdielov národnostných, kultúrnych, vedomostných, podporuje športové a kultúrne aktivity žiakov, zapája triedu do aktívneho triedenia odpadu, spoznávaním okolia upevňuje regionálnu hrdosť

Stratégie pre kompetencie pracovné
Učiteľ: diskusiou so žiakmi usmerňuje a nabáda k profesijnej orientácii žiakov s posúdením reálnych možností, realizuje alebo podporuje realizáciu tematických exkurzií, výletov

 Chceme pokračovať v upevňovaní tradícií školy a budovať ich v smere zvyšovania kvality ponuky, v ktorej vzdelávanie bude súčasťou výchovy. Nositeľmi zmien bude pedagogický zbor, podporovaný rodičovskou verejnosťou. Na základe analýz súčasného a žiadaného stavu bude hlavným cieľom výchovy a vzdelávania
všestranný rozvoj žiaka pri rešpektovaní jeho jedinečnosti a vytvorenie kladne
pôsobiacej klímy.

Škola sa tak stane inštitúciou, otvorenou svojim klientom, ktorá bude schopná trvalo zlepšovať svoje pracovné výsledky. Našim cieľom bude zmena
kvality výkonu v oblasti produktívnych komunikačných jazykových činností
a stratégií, najmä rozvoj hovorenia v anglickom jazyku

 V súlade so štátnym vzdelávacím programom stanovujeme nasledovné hlavné ciele :
1) Pokračovať v tradíciách školy, využiť jej silné stránky a budovať ju v smere
zvyšovania kvality ponuky, zlepšiť učebné výsledky žiakov školy
 Inovovať školské kurikulum na základe najnovších trendov
 Zabezpečiť rozvoj nadaných žiakov, zabezpečiť podmienky na vzdelávanie žiakov so ŠVVP
tak, aby mali rovnocenný prístup k vzdelávaniu , vytvárať podmienky na inkluzívne vzdelávanie
 Monitorovať výchovné pôsobenie školy na žiakov
 Zvýšiť všetky gramotnosti žiakov školy
- Dať šancu každému žiakovi, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech, na vyučovaní uplatňovať moderné aktivizujúce a inovatívne metódy(zážitkové učenie, projektové učenie s využitím IKT, integrované tematické vyučovanie, skupinové a problémové
vyučovanie , bádateľské a praktické vyučovanie, laboratórne práce, blokové vyučovanie, rovesnícke vzdelávanie, besedy, vyučovanie v autentickom prostredí, tematické vychádzky,exkurzie, hodiny v múzeu, v knižnici, zvýšená motivácia žiakov. Rozvíjať hlavne tvorivý prístup žiakov k osvojovaniu nových poznatkov a viac sa zamerať rozvíjaniu ich osobného potenciálu.
- Rozvíjať informačnú gramotnosť- Na vyučovacích hodinách organizovať činnosť žiakov tak, aby sa učili informácie vyhľadávať, kriticky hodnotiť, selektovať, ďalej spracovávať,


interpretovať a efektívne ich využívať v ďalšom procese učenia a pri rozvíjaní svojich kompetencií.
-Rozvíjať čitateľskú gramotnosť vo všetkých predmetoch získavať informácie z rôznych informačných zdrojov , vedieť s nimi pracovať a efektívne sprostredkovať iným v priamom styku alebo prostredníctvom technológii
- Na vyučovacích hodinách organizovať činnosť žiakov tak, aby bol vytvorený dostatočný priestor na aktivitu a samostatnosť, tvorivosť, klásť dôraz na čítanie s porozumením , rozvíjať u žiakov komunikáciu v materinskom jazyku, dbať na kultúrny ústny a písomný prejav a vystupovanie ,
pravidelne získavať spätnú väzbu o úrovni čitateľskej gramotnosti žiakov prostredníctvom testov.

-Rozvíjať finančnú gramotnosť žiakov vo všetkých predmetoch -pomocou inovatívnych metód .
Rozvíjať logické a kritické myslenie žiakov.
- Rozvíjanie technickej gramotnosti žiakov – rozvíjať záujem o techniku na hodinách pracovného vyučovania

- Rozvíjanie prírodovednej gramotnosti žiakov – využívaním induktívnych metód, praktických cvičení, experimentov. diskusií, riešení problémov, projektov, rozvíjať analytické a hodnotiace myslenie
2) Zabezpečiť vysokú odbornosť pedagogického zboru a vytvoriť efektívne pôsobiace motivačné prostredie.
 Podporovať osobnostný a profesijný rast pedagogických zamestnancov
 Pestovať hodnoty demokratickej školy – otvorenosť názorov, možnosť participovať na progrese školy
- získavať spätnú väzbu o úrovni výchovno-vzdelávacieho procesu, spoluprácou
s partnermi školy

 Zlepšovať kvalitu prostredia , vytvoriť optimálne prostredie s kvalitným materiálno-technickým vybavením
- pokračovať v úspešne realizovaných projektoch
3) Budovať školu ako „otvorený systém“ schopný počúvať hlasy zvonku a efektívne komunikovať s vonkajším prostredím.
 Zrozumiteľne definovať normy a ciele školy
 Zlepšovať právne vedomie rodičov
- pokračovať vo vzájomnej spolupráci s rodičmi, radou školy, zapájať rodičov do života školy účasťou na otvorených hodinách, mimoškolskej činnosti, spoločných
športových podujatí, vytvárať otvorenú školu pre všetkých- informovaním o učebných výsledkoch žiakov, o činnosti školy, prostredníctvom rodičovských združení, konzultačných hodín, individuálnych pohovorov, prostredníctvom internetovej žiackej knižky, webového sídla školy, školského časopisu, otvoriť školu širšej verejnosti realizovaním projektov, posilniť dôveru žiakov a rodičov ku škole, zvýšiť morálny kredit školy
- zvýšiť pozornosť komunikácii s rodičmi v oblasti dochádzky a zodpovednej prípravy na vyučovanie, najmä žiakov zo SZP.

 Využívať spätnú väzbu ako základný korekčný mechanizmus pre skvalitnenie práce školy
4) Napriek demografickým prognózam a konkurenčnému prostrediu stabilizovať
v nasledujúcich rokoch počet žiakov školy.
 Vytvárať priaznivý obraz školy
- vytvárať vhodné podmienky na prácu školy , rešpektovaním a zvnútornením hodnôt školy a každodennou prácou vytvárať pozitívne pracovné prostredie, budovať svojou prácou a správaním dobré medziľudské vzťahy, podieľať sa na zvyšovaní estetického prostredia školy. Kultúrou školy výchovne vplývať na žiakov ako vzorom pri budovaní ich rebríčka hodnôt.

5) Zaviesť IKT do edukačného procesu a zvýšiť gramotnosť žiakov v práci s IKT za účelom skvalitnenia ich procesu učenia sa a výsledkov učenia priamo na vyučovacích hodinách, rozvíjať všetky gramotnosti-
Kľúčové kompetencie , ktoré preferuje naša škola v oblasti vzdelávania:
- komunikácia v materinskom jazyku
- komunikácia v anglickom jazyku
- praktické zručnosti s informačnými a komunikačnými technológiami
- tvorivosť v matematickej a prírodovednej oblasti
- všeobecný kultúrny a spoločenský prehľad
- vedieť sa učiť, vyhľadávať a získavať nové informácie
- starostlivosť o zdravie a rozvoj pohybových schopností
V oblasti výchovy:
- uznanie individuálnych rozdielov a schopností
- pozitívna motivácia
- pomoc a spolupráca
- sloboda a zodpovednosť
Pri tvorbe nášho školského programu sme mali na zreteli, aby dal šancu každému žiakovi rozvíjať sa podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech ( systém starostlivosti o žiakov 1. ročníka, individualizácia vzdelávania, vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj žiakov s nadaním ).Nezabúdame v ňom ani na výchovu. Považujeme ju za rovnocennú zložku vzdelania. Žiakov chceme vychovávať v duchu humanistických princípov. V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať z nich slušných,
pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.

Príjemné a podporujúce prostredie v škole vytvárajú predovšetkým tí, ktorí v tomto prostredí pracujú a toto prostredie navštevujú. Našou snahou je, aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie. Dbáme o upravené a estetické prostredie tried a chodieb školy, školského dvora, o aktualizáciu informácií o aktivitách školy na nástenkách, na webovej stránke školy, o budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a pedagógmi.
Na dosiahnutie stanoveného poslania naša škola uznáva a riadi sa týmito hodnotami:
1. profesionalita a zodpovednosť človeka
2. úcta k hodnotám, dôstojnosti a identite každého jedinca
3. morálna povinnosť rešpektovať vzájomné práva a rôznorodosť ľudí
4. slobodné rozhodovanie a možnosť sebarealizácie je základom spokojnosti človeka
5. spolurozhodovanie, tímová práca a cielená komunikácia je predpokladom úspešnosti školy
6. rešpektovanie dohodnutých pravidiel je znakom demokracie
7. reflexia a sebareflexia je produktívna cesta k osobnému rastu
8. snaha byť prístupný a chápať problémy druhých
9. úlohou školy je vytvoriť priestor pre realizáciu kladných hodnôt, ktoré vedú žiakov  k sebauvedomovaniu, sebarealizácii a rozvoju jedinečného nadania každého žiaka

Charakteristika školského vzdelávacieho programu

 Zameranie školy a stupeň vzdelania
Od svojho vzniku až dodnes zaznamenala naša škola nielen kvantitatívny, ale i kvalitatívny vzostup. Od samého začiatku tvorili pedagogický zbor kvalifikovaní učitelia s veľkým zmyslom pre zodpovednosť a otvoreným srdcom pre žiakov. Noví pedagogickí zamestnanci sa v priebehu rokov rýchlo adaptovali, prispôsobili sa vysokému pracovnému nasadeniu i nárokom vedenia školy. Aj v súčasnosti je v popredí nášho záujmu žiak, pre ktorého prospech pedagogický zbor intenzívne pracuje. Škola poskytuje v rámci možnosti školského
vzdelávacieho programu vyučovanie cudzieho jazyka už od 1. ročníka. Táto oblasť patrí k jednému zo šiestich pilierov, na ktorom je postavená filozofia školy a preto aj naďalej chceme túto formu výučby rozvíjať zavedením vyučovacieho predmetu Hravá angličtina od 1.ročníka.
Rovnako chceme udržať dobrú úroveň v oblasti literárnej tvorby a recitácie, kde sa nám v posledných rokoch darí. Venovať sa budeme rozvoju tvorivosti žiakov v písomnom prejave aj rozvoj komunikačných kompetencií zavedením vyučovacieho predmetu Tvorivé písanie . Škola bude naďalej podporovať všestranný rozvoj žiackej osobnosti aj v ďalších oblastiach výchovno-vzdelávacieho procesu, predovšetkým prírodovedných predmetov. Pri
vytváraní zamerania budeme vychádzať z tradícií školy, personálneho obsadenia a ďalších podmienok, ktorými škola disponuje pre zabezpečenie svojho zámeru. Budeme podporovať talenty a záujmy žiakov a rovnako aj profesijný a odborný rast pedagogických zamestnancov.

Dané zameranie vyplýva aj z vlastnej stratégie, nakoľko chceme byť školou so svojou históriou, ale aj budúcnosťou, ktorá bude mať pevné základy postavené na demokratických zásadách a princípoch.
Doterajšie prieskumy demografického vývoja naznačujú pokles narodených detí a tým aj budúcich školákov. Tento fakt sa preto môže stať existenčným problémom škôl, čoho sme si vedomí, preto ponuka pre klientov a tvorba imidžu sú nasmerované na schopnosť obstáť v konkurenčnom prostredí.

Na základe analýzy práce školy, podmienok a potrieb sme identifikovali jej silné a slabé stránky, problémy a rezervy, ktoré signalizujú na čom môžeme stavať svoju budúcnosť, čo je potrebné odstrániť, vylepšiť alebo eliminovať.
Zameranie školy je postavené na 6. pilieroch. Vychádza z akceptácie základných
pedagogických dokumentov, predovšetkým štátneho vzdelávacieho programu, z tradícií,  doterajšej orientácie školy a z požiadaviek rodičov žiakov školy. Jeho filozofia napĺňa motto

nášho školského vzdelávacieho programu:

 „Tisícmíľová cesta sa musí začať
jednoduchým krokom.“

Škola vytvorí podmienky a bude podporovať rozvoj špecifických nadaní žiakov.
Škola zabezpečí podmienky na vzdelávanie žiakov so ŠVVP a pre žiakov so sociálne
znevýhodneného prostredia, aby mali rovnocenný prístup vo vzdelávaní.
Škola bude podporovať také metódy, formy práce, ktoré budú smerovať k rozvoju čitateľskej gramotnosti žiakov.

- Využívanie metód a foriem práce smerujúcich k tomu, aby sa žiak správne
orientoval v texte, rozumel textu a čítal s porozumením vo všetkých predmetoch ,
vedel vyhľadávať , selektovať a spracovávať informácie , komunikoval plynule
a na úrovni, rýchlo reagoval na podnety
- Zisťovanie úrovne čitateľských zručností formou zmiešaných testov s uzavretými možnosťami odpovedí
- Kladenie dôrazu na vlastnú tvorbu jazykových prejavov
- Návšteva podujatí organizovaných knižnicou
ZŠ s MŠ sa zameriava na rozvoj komunikačných a jazykových kompetencií, v ktorom slovenský jazyk má prioritné postavenie, na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať, rešpektovať a tolerovať hodnoty iných kultúr, primerane veku si vytvárať vlastné názory a postoje, uplatňovať kritické myslenie k súčasnej kultúrnej ponuke a k médiám. V súvislosti s týmito cieľmi sa zameriame
na voliteľný predmet Tvorivé písanie, Tvorivé čítanie .

Kvalitné jazykové vzdelanie

Každý z nás si uvedomuje potrebu a význam kvalitného jazykového vzdelania. Dobré osvojenie cudzieho jazyka pomáha žiakovi prekonávať bariéry a tak prispievať v budúcnosti k zvýšeniu jeho mobility v osobnom živote, v ďalšom štúdiu a napokon v uplatnení sa na trhu
práce. S cieľom zabezpečiť žiakom kvalitné jazykové vzdelanie realizujeme na škole nasledovný model vyučovania cudzích jazykov:
- ISCED 1 - cudzí jazyk začíname učiť v rámci voliteľných hodín už od 1. ročníka vo vyučovacom predmete Hravá angličtina (od 3. ročníka sa ho žiaci učia ako povinný predmet štátneho vzdelávacieho programu),
- Od 1. ročníka budeme realizovať vyučovací predmet Hravá angličtina, ktorú budeme spájať aj s inými predmetmi hravou formou využijeme poznatky z ( matematiky, prvouky , výtvarnej výchovy ) aplikovaním metódy CLIL, využívaním blokového vyučovania .V tejto oblasti nezabúdame samozrejme ani na materinský jazyk – slovenčinu. Kladieme dôraz na komunikatívnu zložku a čitateľskú gramotnosť. Uvedomujeme si, že je to predmet,vo vyučovaní ktorého sa na celý život najvýznamnejšie rozhoduje o gramotnosti človeka, o jeho predpokladoch ústne i písomne komunikovať, s porozumením čítať- Tvorivé čítanie ,
Tvorivé písanie

 Počítačová a informačná gramotnosť

Digitálne kompetencie patria medzi najdôležitejšie kľúčové kompetencie, ktoré definuje Európska komisia v Európskom referenčnom rámci. Úlohou modernej školy je pripraviť žiaka pre informačnú a vzdelanostnú spoločnosť. Našim cieľom je, aby všetci absolventi školy boli digitálne spôsobilí. Chceme zvýšiť informačnú gramotnosť žiakov školy v práci s informačnými a komunikačnými technológiami za účelom skvalitnenia ich procesu učenia sa, naučiť ich komunikovať prostredníctvom PC. Na realizáciu daného cieľa budeme využívať
všetky možnosti, ktoré nám poskytujú učebné plány (na primárnom vzdelávaní v predmete informatika ), formu záujmového mimovyučovacieho vzdelávania žiakov zameranú na prácu s počítačom a internetom.
- Škola bude klásť dôraz na zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT žiakov s cieľom
prehĺbiť ich schopnosti vyhľadávať potrebné informácie a efektívne s nimi
pracovať
- Tvorba edukačného programu pre jednotlivé predmety
- Zvyšovanie počítačovej gramotnosti žiakov v krúžkovej činnosti
- Online testovanie

. Práca s rôznymi zdrojmi informácií

Epocha informačnej revolúcie, v ktorej žijeme, vyžaduje od nás čo najlepšiu orientáciu v nových informáciách. Dnes sa nedá naučiť všetko naspamäť a preto je naším zámerom, okrem už spomenutej digitálnej gramotnosti, naučiť žiakov pracovať s informáciami. Vedieme ich k tomu, aby si vedeli potrebné informácie nielen vyhľadať, ale i overiť a porovnať.

Vzdelávacie stratégie, ktoré v škole používame ( najmä projektové vyučovanie, tvorba a prezentáciu projektov ) vyžadujú používanie viacerých zdrojov informácií, ako sú učebnice, encyklopédie,
internet, odborné časopisy a pod.

. Individualizácia vzdelávania

Naším poslaním nie je učiť jednotlivé predmety, ale deti. Východiskom a cieľom našej práce sú žiaci. Naším zámerom nie je prispôsobovať deti učivu, ale naopak učivo, učebný variant podávať s maximálne možným zohľadnením individuálnych potrieb jednotlivých žiakov podľa stupňa rozvoja poznávacích schopností, zamerania žiakov, ich záujmu vrátane žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a žiakov s nadaním.

Vyžívame Integrované
tematické vyučovanie, ktoré je zážitkovým vyučovaním a dáva šancu na úspech každému  žiakovi nakoľko využíva sedem druhov inteligencie.

 Vzdelávanie v súvislostiach


Zmyslom práce učiteľov školy nie je len odovzdávanie izolovaných informácií. Chceme, aby naši žiaci o obsahu vzdelávania premýšľali, aby hľadali súvislosti a to nielen v rámci jedného vzdelávacieho predmetu. Chceme zavádzať prvky integrovaného tematického vyučovania a modelového vyučovania vo všetkých ročníkoch a spájať učivo so životom , s praktickým využitím.

 Spoznávanie a ochrana prírodného prostredia

Našou snahou je vytváranie pozitívneho vzťahu k prírode, ku všetkým prejavom života a zamerať sa na environmentálnu výchovu.

 Kompetencie, ktoré preferuje škola v oblasti vzdelávania a výchovy

V oblasti vzdelávania
(a) sociálne komunikačné kompetencie
- vyjadruje sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania,
- dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
- rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,
- na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie,
- chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti.
(b) komunikačné kompetencie v cudzom jazyku
- rozumie hovorenému slovu adekvátne primárnemu stupňu
- číta s porozumením texty adekvátne primárnemu stupňu a vie ich reprodukovať v anglickom jazyku
- rozumie základným slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať
- vie riešiť každodenné komunikačné situácie adekvátne primárnemu stupňu vzdelávania, v ktorých sa žiak môže ocitnúť
-vie vhodne používa slovníky a výukový softvér.
(c) kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely),
- je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,
- využíva poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti.

(d) kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií
- vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
- ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
- dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
- dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
- vie používať rôzne vyučovacie programy,
- vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT.
(e) kompetencia učiť sa učiť
- má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,
- uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov ,
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,
- uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok.
(f) kompetencia riešiť problémy
- vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí,
- pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a
spolupracujúcim) spôsobom.
(g) osobné, sociálne a občianske kompetencie
- má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
- uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,
- dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
- uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času
- dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
- uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,
- má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
- dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri spoločnej práci,
- uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom.
(g) kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
- rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový postoj,
- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
- pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,

- má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.
(h) starostlivosť o zdravie a rozvoj pohybových schopností
- vytvára si správne pohybovej návyky v základných lokomóciách a športových hrách,
-zapája sa do školskej záujmovej a mimoškolskej telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti,
- riadi sa princípmi fair-play,
- riadi sa pravidlami správnej životosprávy,
- vytvára si návyk k celoživotnému športovaniu.
- rešpektuje pravidlá športu,
- má osvojené pravidlá hry,
- vie stručne a jasne definovať herné pravidlá,
- vie pracovať v tímoch, športová kooperácia,
- vie rešpektovať autoritu pedagóga a riadiť sa jeho radami,
- vie zvoliť optimálnu formu a spôsob herného štýlu,
- dokáže si uvedomiť si význam pravidelného pohybu.

V oblasti výchovy
Uznanie individuálnych rozdielov a schopností -
- odcudzuje prejavy rasizmu a šikanovania,
- vie oceniť rozmanitosť ľudí, ich záujmov a názorov,
- pomáha akceptovať žiakov s poruchami učenie a zdravotnými oslabeniami.
Pomoc a spolupráca –
- vie prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri
spoločnej práci,
- spolupracuje s každým členom skupiny,
- vie uprednostniť záujmy druhých prípadne skupiny pred vlastnými záujmami,
- vie sa vcítiť do prežívania druhého, je empatický,
- pomáha rozvíjať spoluprácu medzi rodičom, žiakom a učiteľom .

Sloboda a zodpovednosť -
- uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času,
- vie primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
- poznajú a dodržiavajú svoje práva a povinnosti.
Pozitívna motivácia -
- pri motivácii využívať predovšetkým pozitívnu motiváciu (pochvalu, povzbudenie, ocenenie práce, uznanie, vyjadrenie dôvery, presvedčenia v úspešnosť žiaka, vieru v jeho schopnosti a pod. ),
- dať žiakovi šancu doučiť sa,
- chybu vnímať ako súčasť učenia poukazovať na využitie získaných poznatkov.

Pedagogické stratégie


Pre súčasný, ale aj budúci spoločenský a vedecko–technický vývoj je charakteristické neustále pribúdanie zmien, vznik nových profesií, nových smerov a oblastí ľudskej činnosti.
Aj každodenný život nám prináša množstvo situácií, na riešenie ktorých nemáme vopred pripravený program a spôsoby riešenia. Žiak by mal byť pripravený pohotovo sa prispôsobovať novému, zmenám v bežnom živote ale tvoriť aj nové materiálne, kultúrne a spoločenské hodnoty. Nestačí sprostredkovať mu poznatky a spôsoby riešenia úloh, ktoré sú základom. K tomuto by mala spieť naša škola a vyučovací proces, ktorý si za cieľ kladi všestranný rozvoj ľudskej osobnosti Podporujeme systém KEMSAK autora M. Zelinu:
o kognitivizácia človeka - naučiť myslieť, rozmýšľať a riešiť problémy vo všeobecnej rovine aplikovanej na ktorúkoľvek konkrétnu oblasť,
o emocionalizácia osobnosti – rozvíjať city, jeho prežívanie, afektívnu oblasť,
o motivácia a aktivizácia osobnosti – rozvíjať potreby, záujmy a túžby, želania, hodnoty, ideály človeka,
o socializácia a komunikácia – naučiť človeka prosociálnemu správaniu a komunikácii, ale bez toho, aby stratil alebo minimalizoval svoju autenticitu, ako predpoklad identity osobnosti,

o axiologizácia človeka - tu ide o dva súbežné znaky a dva ciele:
a./ naučiť človeka hodnotiť, zhodnocovať, rozhodovať sa v progresívnom všeľudskom smere,
b./ rozvíjať schopnosť interiorizácie progresívnych hodnôt do imanentnej štruktúry osobnosti,
o kreativizácia osobnosti – naučiť človeka tvorivému prístupu k životu, k sebe, práci, iným ľuďom.
-Dôsledne vychádzať z potrieb žiakov a motivovať ich do učenia rôznymi formami výučby.
Vo vyučovaní preferovať: integrované, skupinové, programové, individuálne vyučovanie, vyučovacie bloky, projekčné etapy.

Podporujeme vyučovanie : pomocou didaktickej techniky, semináre, diskusie, samostatné tímové projekty, dlhodobé samostatné práce, prezentácie, obhajobu výstupov, praktickú výučbu.
Dôraz je kladený na samostatnosť a zodpovednosť za učenie.
Významným motivačným a inšpirujúcim činiteľom edukácie by sa mal stať pocit úspechu, ktorý pedagóg u žiaka vyvolá. Zmeniť výkonovú motiváciu nie je jednoduché a pri jej tvorbe je potrebné využiť všetky skúsenostné zážitky, vrátane snáh o prekonanie prekážok na ceste za dosiahnutím svojho cieľa. Úspech v edukačnom prostredí chceme dosiahnuť tak, že so žiakmi budeme pracovať v pokojnej atmosfére, v bezprostrednom kontakte s ichpotrebami a záujmami, ak budeme stále aktívni, ochotní si pomôcť a objektívni v reflexii i sebareflexii. Každá tvorivá úloha prispôsobená záujmom a schopnostiam žiakov ich
dokáže motivovať a aktivizovať nenásilnou formou k učeniu sa. Konštruktívna práca pedagóga musí ísť cestou diskusie, ak sa chce stať cestou účinnou. Každý pedagóg by sa mal snažiť deti počúvať, hovoriť s nimi a porozumieť im. Iba táto cesta je tou, ktorá nás môže priviesť k očakávaným výsledkom reformy myslenia a komplexného rozvoja osobnosti a charakteru jednotlivca.

  vízia, poslanie školy
Škola priateľská: budovať interaktívne väzby riaditeľ - učiteľ - žiak - rodič na základe vzájomnej dôvery, poznávania, diskusií. Vo vzájomných vzťahoch využívať kognitívnu zložku, ale nepodceňovať emocionálnu zložku. Dbať na to, aby každý rešpektoval každého, aby nepoznal len svoje práva, ale aby pamätal aj na práva ostatných. Aby sa nikto nevyvyšoval a ani sa nebál vyjadriť svoj názor.

Škola spravodlivá: nielen dohliadať na uplatňovanie princípu spravodlivosti v oblastihodnotenia, ale vytvoriť podmienky priehľadnosti – dbať o to, aby všetci mali pocit, že sú spravodlivo hodnotení – žiaci, učitelia a ostatní zamestnanci.

Škola tvorivá: vytvárať podmienky pre realizovanie a rozvoj kreativity žiakov i
pedagogických zamestnancov. V rámci povolenej variability učebného plánu i mimoškolskej činnosti umožňovať výber vzdelávacích a výchovných aktivít podľa schopností a záujmu žiakov. Vytvárať materiálne podmienky pre zabezpečenie tvorivého vyučovania, kde žiaci môžu prejaviť svoj talent, nadanie, dispozície. Podporiť schopnosti žiakov tvorivo a kriticky riešiť problémy, identifikovať ich, analyzovať a navrhovať ich riešenia.

Škola kvalitná: hlavným kritériom je úroveň a kvalita vyučovacieho procesu, úroveň podmienok pre vyučovanie, obsah moderných, inovatívnych prvkov v didaktických postupoch, výsledky žiakov. Škola musí uplatňovať efektívny vnútorný systém kontroly vyučovacieho procesu prostredníctvom riadiacich a metodických orgánov školy. Úspech v edukačnom prostredí dosiahnuť tak, že so žiakmi budeme pracovať v pokojnej atmosfére, v bezprostrednom kontakte s ich potrebami a záujmami, že budeme stále aktívni, ochotní si pomôcť a objektívni v reflexii i sebareflexii. Každá tvorivá úloha prispôsobená záujmom a
schopnostiam žiakov ich dokáže motivovať a aktivizovať nenásilnou formou k učeniu sa.

Konštruktívna práca pedagóga musí ísť cestou diskusie, ak sa chce stať cestou účinnou.
Každý pedagóg by sa mal snažiť deti počúvať, hovoriť s nimi a porozumieť im. Iba táto cestaje tou, ktorá nás môže priviesť k očakávaným výsledkom reformy myslenia a komplexného rozvoja osobnosti a charakteru jednotlivca.

 Dĺžka štúdia a formy výchovy vzdelávania

Dĺžka štúdia
Primárne vzdelávanie –1. stupeň základnej školy - štyri ročníky
Primárne vzdelávanie – deväť ročníkov pre mentálne postihnutých žiakov
Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 245/2008 . Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne: „Žiak(žiačka) získal(získala)primárny stupeň vzdelania“. Ak žiak ukončil povinnú školskú dochádzku uvedú sa aj údaje o ukončení povinnej školskej dochádzky nasledovne: „Žiak(žiačka) ukončil(ukončila) povinnú školskú
dochádzku.“
V doložke vysvedčenia žiaka sa uvádzajú aj ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré súvisia s jeho vzdelávaním ako napríklad vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, variant vzdelávacieho programu, podľa ktorého bol vzdelávaný, ak ukončil povinnú školskú dochádzku v nižšom ako poslednom ročníku aj ročník ukončenia povinnej školskej dochádzky.

Organizačné formy a metódy vyučovania:
Stratégia vyučovania určuje metódy a formy práce, ktorých premyslený výber, logické usporiadanie a kombinovanie je prostriedkom motivácie a usmernenia žiakov na vyučovaní a učení. Je to výber vyučovacích metód, triedených podľa cieľov, učiva, rôznych ciest a spôsobov, ako dosiahnuť cieľ vyučovacieho predmetu, vyučovacích zásad, foriem práce učiteľa a žiaka a pod. Voľba vyučovacích metód, foriem, techník je v kompetencii učiteľa.
Vybrané metódy, formy musia byť veku primerané a podporovať motiváciu, záujem a tvorivé činnosti žiakov. Malo by ísť o zámerne usporiadanie vyučovacích činností, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie výchovno-vzdelávacích cieľov, a to v súlade zo zásadami organizácie vyučovania.

Na stupni primárneho vzdelávania na prvé miesto kladieme metódu zážitkového vyučovania a názornosť.
V predmetoch, kde nám to organizácia vyučovania dovolí budeme uplatňovať metódu blokového vyučovania a prvky integrovaného tematického vyučovania.



Pri preverovaní a hodnotení budeme využívať metódu testovania.
Kombináciou viacerých metód vyučovania a foriem práce chceme zlepšiť komunikatívne schopnosti žiakov . Škola bude preferovať vyučovanie v 45 minútových hodinách, popoludní v 40 minútových, vyučovanie v 90 minútových blokoch, popoludní 80 minútových , využívať pomocou didaktickej techniky, názorných učebných pomôcok a tímových projektov.

Metódy práce so žiakmi na našej škole kategorizujeme podľa:
 prameňa získavania vedomostí:
o slovné - monologické a dialogické,
o názorné - demonštračné a pozorovacie,
o praktické - práca s knihou, s programom, didaktická montáž a demontáž, hra, pokus,
pracovné činnosti a pod.
 fáz vyučovania:
o motivačné - rozprávanie, rozhovor, demonštrácia, vyvolanie problému, pochvala,
reflexia....
o expozičné - metódy priameho prenosu poznatkov, metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov, metódy problémové, metódy samostatnej práce a autodidaxie, metódy mimovoľného učenia...
o fixačné - metódy opakovania a precvičovania vedomostí, metódy precvičovania a
zdokonaľovania, klasické diagnostické metódy...
o diagnostické - hodnotenie a klasifikácia, ústne hodnotenie...
 charakteru poznávacej činnosti žiakov:
o výkladovo-ilustratívne alebo informačno-receptívne,
o reproduktívne,
o problémový výklad,
o zisťovacie alebo heuristické,
o výskumné
 inovačné metódy:
o brainstorming, situačná metóda, prípadová metóda, problémová, konfliktná, projektová,
inscenačná metóda.
Dôraz budeme klásť hlavne na metódy rozvoja tvorivosti žiakov:

1. Informačno – receptívna metóda – učiteľ oznamuje žiakom hotové informácie –
výklad, vysvetľovanie, prednáška. Poznatky sa osvojujú iba na úrovni zapamätania.
2. Reproduktívna metóda – je to reprodukcia a opakovanie činnosti žiakmi podľa
vzoru učiteľa, učebnice. Realizuje sa v podobe metódy riešenia úloh a metódy rozhovoru.
3. Problémový výklad – vedie ho učiteľ, otvorene, stále sa obracia na žiakov, kladie im otázky, stimuluje myslenie.
4. Heuristická metóda – žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov a osvojovaní učiva.
5. Výskumná metóda – samostatnosť žiakov je tu najväčšia. Podobá sa tvorivej práci vedca.
6. Problémové vyučovanie – snaha rozvíjať tvorivé myslenie, tvorivé schopnosti
žiakov, tvorivé osvojovanie poznatkov a spôsobov činnosti. Učiteľ stavia pred žiakov úlohy,
motivuje ich a usmerňuje hľadanie spôsobov a prostriedkov na ich riešenie.
7. Projektové vyučovanie – problémy sa riešia komplexne, ich riešenie si vyžaduje
poznatky z viacerých vied. Spracované problémy sa nazývajú projekty. Projekty môžu navrhovať:
 samotní žiaci – spontánne projekty
 učiteľ – pripravené projekty
 žiaci a učiteľ v spolupráci – kombinované
Delenie projektov :
 podľa počtu riešiteľov - individuálne, skupinové
 podľa času - krátkodobé, dlhodobé
 podľa miesta realizácie - školské, domáce, kombinované
Na začiatku školského roka sa určí téma ročníkového projektu a na konci školského roka bude ročníková konferencia, na ktorej bude projekt prezentovaný. Zameranie týchto projektov môže byť zamerané na prierezové témy zahrnuté v jednotlivých učebných predmetoch, na protidrogovú výchovu, environmentálnu výchovu, výchovu k ľudským právam, boja proti obezite, finančnú gramotnosť a tiež na tradície a život Rómov. Jednou zo
všeobecne platných definícií vyučovacej metódy je tá, že metóda musí byť odpoveďou na otázku postupu práce vo výchovno-vzdelávacom procese, ktorá má naplniť stanovené ciele vo vzájomnej interakcii učiteľ – žiak – učivo.



Vstupné  motivačné rozprávanie  motivačný rozhovor  motivačná demonštrácia 
problém ako motivácia
Priebežné  motivačná výzva  aktualizácia obsahu učiva  pochvala, povzbudenie
a kritika
Expozičné metódy
Metódy priameho prenosu poznatkov monologické slovné metódy
 rozprávanie
 opis
 vysvetľovanie (výklad)
 dialogické slovné metódy
 rozhovor
 beseda
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov  demonštračné metódy  pozorovanie
 manipulácia s predmetmi
Metódy problemové  problémové vyučovanie  projekty
Metódy samostatnej práce a autodidaxie  samostatná práca s knihou Metódy
mimovoľného učenia  napodobňovanie činností
Fixačné metódy
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí  ústne opakovanie  metóda otázok a odpovedí  písomné opakovanie  praktické opakovanie  domáca úloha
Metódy precvičovania a zdokonaľovania  využívanie rôznych typov jazykových
cvičení
Diagnostické a klasifikačné metódy
Klasické diagnostické metódy  ústne skúšanie  písomné skúšanie  praktické
skúšanie  didaktické testy  klasické výkonové testy
Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód  metóda pozorovania žiaka
 pozorovanie v určitých situáciách  rozbor žiackych prác
Hodnotenie a klasifikácia  klasifikačná symbolika –body, nálepky, pečiatky, percentá
 slovné hodnotenie  klasifikácia známkou



Učiteľ si metódy práce so žiakmi v jednotlivých predmetoch volí sám, môže ich
dopĺňať o ďalšie inovatívne metódy. Organizačnou formou je vyučovacia hodina. K ďalším využívaným organizačným formám patrí vychádzka, exkurzia, kurz, výlet a didaktické hry, účelové cvičenie v prírode a pod .
Ďalšie formy vyučovania :

 1. Individuálne školské vyučovanie  samostatná práca,
ktorá dáva priestor pre tvorivosť, aktivitu  tvorivá samostatná práca – riešenie nových úloh na základe získaných poznatkov  kolektívna samostatná práca – žiak sa na práci zúčastňuje ako člen kolektívu, ktorý dostal úlohu  diferencovaná samostatná práca – žiaci pracujú
samostatne, ale majú rozdielne úlohy podľa individuálnych schopností, nadania a záujmov

2. Kooperatívne vyučovanie - vytvára priestor na dialóg medzi žiakmi, medzi žiakmi a učiteľom, rozvíja ich komunikačné zručnosti. Žiaci pracujú v malých skupinkách,
vykonávajú rôzne praktické činnosti v atmosfére rovnoprávnosti a spolupráce.

3. Didaktické hry – využívanie pri utvrdzovaní učiva a nových poznatkov, sú
zamerané na rozvoj motivácie k tvorivosti, kognitívnej zvedavosti, flexibility, transformácie, senzibility a originality.
Dôležitým odporúčaním je pre nás potreba orientácie na pozitívne hodnotenie žiakov, najmä slaboprospievajúcich, pre zvýšenie ich vnútornej motivácie.

Na podporu rozvoja funkčných gramotností budeme realizovať celodenné kurzy
zamerané na rozvoj čitateľskej, finančnej, matematickej, digitálnej, prírodovednej gramotnosti s prihliadnutím na medzipredmetové vzťahy.

Škola bude preferovať vo vyučovacom procese striedanie rôznych foriem vyučovania:
skupinové vyučovanie, prácu vo dvojiciach, ale aj hromadné vyučovania a individuálny prístup k žiakom zdravotne znevýhodneným aj talentovaným.

1. Základom pedagogickej stratégie našej školy bude tvorivo- humanistická výchova, ktorej jednotlivé prvky sa snažíme aktívne zavádzať do vyučovacieho procesu, konkrétne:
-vo výchovno-vzdelávacom procese sa opierať o aktivačné, motivačné, zážitkové a kreatívne metódy,
- preferovať nedirektívne vedenie vyučovacích hodín a nedirektívne pôsobenie učiteľa na žiaka,
- pozitívnu motiváciu žiaka s cieľom osobnostného rastu,
- rozvoj vyšších poznávacích funkcií (minimalizovať mechanické osvojovanie vedomostí)
- vzťah učiteľ – žiak založiť na vzájomnej úcte, tolerancii, spolupráci a rešpektovaní názorov detí,
-používať výchovné opatrenia zlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa,
-diferencovaný a individuálny prístup k žiakom.

2. Pri výchove a vzdelávaní bude naša škola zabezpečovať rozvíjanie kľúčových kompetencií


žiaka s dôrazom na získanie informačných, učebných, kognitívnych, sociálnych,
komunikačných a personálnych kompetencií v každom vyučovacom predmete na
vyučovacích hodinách, v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti, konkrétne:
- zmeníme postavenie žiaka na vyučovaní: od pasivity žiaka, ktorý robí všetko iba na pokyn učiteľa, k aktivite, samostatnosti, tvorivosti, kooperatívnosti žiakov,
- na vyučovaní vytvoríme priaznivú klímu, v ktorej niet miesta na výsmech žiakov – aby žiaci boli aktívni, aby vyjadrovali svoje myšlienky a názory, musia mať pocit, že ich nebude nikto znevažovať,
- vyučovacie metódy budú smerovať k participatívnemu, interaktívnemu, zážitkovému
učeniu, ktoré je založené na skúsenosti a zároveň je prepojené so životom,
- preferovať projektové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie a problémové vyučovanie,
ktoré sú najvhodnejšími koncepciami pre osvojovanie si kľúčových kompetencií žiakmi,
- na vyučovaní podnecovať žiakov k poznávacej zvedavosti, podporovať vyučovanie založené
na pozorovacích a výskumných aktivitách – vyžadovať činnostný prístup vo výučbe,
- vytvárať čo najviac príležitostí pre aktívne učenie sa žiakov nielen vo výchovno-
vzdelávacom procese, ale aj v mimoškolskej činnosti.
3. Vo všetkých predmetoch budeme na škole rozvíjať čitateľskú gramotnosť žiakov za účelom
rozšírenia získavania potrebných informácií z rôznych informačných zdrojov, vedieť s nimi
pracovať a efektívne ich sprostredkovať iným v priamom styku aj prostredníctvom rôznych
technológií primerane veku. Na vyučovacích hodinách budeme používať metódy práce s knihou, čítanie s porozumením, motivačný rozhovor, realizovať aktívnu diskusiu, vyjadrovanie názorov a postojov žiakov, prezentáciu ich výsledkov, používať aplikačné úlohy z praxe a medzipredmetové vzťahy. Uvedené aktivity budeme dopĺňať mimovyučovacími podujatiami, ktoré motivujú žiakov k pravidelnému čítaniu (Medzinárodný deň školských knižníc, štafetové čítanie, rodinné čítanie, literárne podujatia, súťaž o kráľa čitateľov a iné ),
či prezentujú samostatnú tvorbu žiakov v rámci prezentačných dní pred rodičmi, pedagógmi a spolužiakmi žiakov. Zo školskej knižnice vytvoríme dôstojné kultúrne centrum s dostatkom beletrie, encyklopédií a odbornej literatúry.
4. Pri výchove a vzdelávaní bude naša škola podporovať vyučovanie pomocou informačno- komunikačných technológií ( osobné počítače, internet, dataprojektory, interaktívna tabuľa,
počítačové edukačné programy ) a didaktickej techniky.
5. Výchovu budeme považovať ju za rovnocennú zložku vzdelávaniu. Žiakov budeme vychovávať v duchu humanistických princípov. V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať z nich slušných, pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.
6. Budovať na škole novú kvalitu komunikácie medzi učiteľom a žiakom, školou a rodičmi na základe partnerstva, spolupráce, zapojenia rodičov do vyučovacieho procesu, či mimoškolskej činnosti.







Zabezpečenie výučby pre žiakov so ŠVVP
Základná škola s materskou školou Kolačkov 31 je otvorená pre všetkých žiakov. Jedným z pilierov zamerania našej školy je individualizácia vzdelávania. Chceme byť školou, ktorá je otvorená pre žiakov s rozličnými vzdelávacími potrebami, školou prispôsobenou potrebám a schopnostiam žiakov - teda i žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj nadaným a talentovaným žiakom. Skupina detí, ktorá vyžaduje našu pozornosť v celom
procese výchovy a vzdelávania, sú deti zdravotne znevýhodnené, žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V prípade, ak učiteľ zistí u žiaka prejavy, ktoré by mohli byť spôsobené špecifickou poruchou učenia alebo iným handicapom, informuje o svojom zistení   zákonného zástupcu žiaka. So súhlasom zákonného zástupcu sa posielajú žiaci na dborné pedagogicko-psychologické vyšetrenie.

Pre úspešný priebeh školskej integrácie je
dôležité zabezpečiť určité predpoklady zo strany postihnutého dieťaťa (ide o určité charakteristiky v jeho osobnosti, rozumových schopnostiach, sociálnej adaptabilite, vôľových vlastnostiach a, samozrejme, ide aj o druh a stupeň postihnutia či narušenia), ďalej zo strany školy (vytvoriť priaznivé podmienky, zabezpečiť všestrannú pripravenosť pedagógov,
špeciálno-pedagogickú informovanosť, špeciálne pomôcky a technickú podporu, odborne pripraveného špeciálneho pedagóga, odborných zamestnancov, vhodný kolektív spolužiakov, taktiež aby zdraví spolužiaci neutrpeli „ujmu“), zo strany rodiny (zaistenie bezpečnej dopravy
dieťaťa do školy, zaistenie kvalifikovanej pomoci pri učení doma, zaistenie vhodnej spoločnosti primeranej dieťaťu, komunikácia so školou...), zo strany spoločnosti (ide najmä o vytvorenie funkčných mechanizmov informovanosti, legislatívneho zabezpečenia, finančného zabezpečenia, personálneho a materiálneho zabezpečenia, ako aj kontroly procesu školskej
integrácie).



Základná škola vzdeláva žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami :
 so zdravotným znevýhodnením
1.so zdravotným postihnutím – s mentálnym postihnutím
Cieľ špeciálnej edukácie mentálne postihnutých je vo všeobecnosti možné formulovať ako optimálny rozvoj ich komplexnej osobnosti s rešpektovaním ich osobitostí a špeciálnych výchovných a vzdelávacích potrieb vyplývajúcich z MP, dosiahnutie žiaducej úrovne vzdelanosti a vychovanosti a maximálneho stupňa ich socializácie.
Prostriedkom špeciálnej edukácie sú špeciálnopedagogické edukačné intervencie.
Výsledkom edukácie MP by malo byť na základe systematických a cielených edukačných aktivít, v súčinnosti za podpory nevyhnutných korekčných, stimulačných, terapeutických,
rehabilitačných, reedukačných, kompenzačných, diagnostických, rediagnostických a poradenských činností s použitím potrebných špeciálnych pomôcok a technických
prostriedkov a v súčinnosti s nimi dosahovanie žiaducich pokrokov v rozvíjaní ich motoriky, s enzoriky, sebaobsluhy, kognície, komunikácie, emocionality, sociability a podpora socializačného procesu v jeho komplexnosti.
Na efektívne vzdelávanie a saturáciu potrieb žiaka so ŠVVP je potrebné zabezpečiť:
- včasnú špeciálnopedagogickú, psychologickú diagnostiku, vzdelávanie podľa
individuálneho vzdelávacieho programu, používanie špeciálnych metód a foriem
vyučovania , úpravu vzdelávacieho obsahu, zaradenie špecifických predmetov,
hodnotenie podľa MP na hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím.

Žiaci školy sú vzdelávaní podľa vzdelávacích programov s ohľadom na stupeň mentálneho
postihnutia a to podľa:
 školského vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia - variant A
 školského vzdelávacieho programu pre žiakov so stredným stupňom mentálneho
postihnutia - variant B
 školského vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia - variant C



Primárne vzdelávanie- žiaci s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia
Ciele výchovy a vzdelávania
Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie (spôsobilosti),
ako kombinácie vedomostí, skúseností a postojov žiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná. Primárne vzdelávanie
poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí žiakov ako
základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov:
 poskytnúť žiakom primerané možnosti skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného
prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie nového,
 rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť žiaka v poznávacej,
sociálnej, emocionálnej a morálnej oblasti
 viesť žiakov k spoznávaniu svojich schopností, k využívaniu svojich možností, ku
kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého,
 rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať
seba samého,
 podporovať kognitívne procesy a kompetencie žiakov kriticky a tvorivo myslieť
prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,
 umožniť žiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli využiť pri
ďalšom vzdelávaní aj v občianskom živote,
 vyvážene rozvíjať u žiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť
(vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať,
 podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych kompetencií, najmä otvorene
vstupovať do sociálnych vzťahov, naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na
seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom,
učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu,
 viesť žiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich
duchovno-kultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a
etnickými skupinami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami, naučiť žiakov uplatňovať
svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie, aktívne hochrániť a upevňovať, chrániť životné prostredie.



Špecifiká výchovy a vzdelávania
Vzdelávanie je zamerané na:
 maximálny možný rozvoj žiakov s mentálnym postihnutím po stránke psychickej, fyzickej a emocionálnej,
 na kompenzáciu ich nedostatkov s cieľom optimálne ich pripraviť na praktický život,
 schopnosť žiakov osvojiť si základy vzdelania a pokračovať vo vzdelávaní v praktickej škole.
 Dôležité postavenie vo výchovno-vzdelávacom procese má pracovné vyučovanie, čomu
musí zodpovedať materiálno-technické a priestorové vybavenie školy.
 V prípade ťažkosti pri osvojovaní si predpísaného učiva je možné žiakovi vypracovať
individuálny vzdelávací program z jedného alebo viacerých predmetov, podľa ktorého sa
vzdeláva a postupuje do vyššieho ročníka.

Žiakovi so stredným stupňom mentálneho postihnutia a narušenou komunikačnou
schopnosťou (symptomatickou poruchou reči) poskytuje individuálnu alebo skupinovú
logopedickú terapiu logopéd.
Žiaci so stredným stupňom mentálneho postihnutia môžu byť vzdelávaní a) v špeciálnych
základných školách, b) v špeciálnych triedach pre žiakov s mentálnym postihnutím v
základnej škole alebo v domove sociálnych služieb c) v triedach základnej školy spolu s
inými žiakmi, t.j. v školskej integrácii (podľa § 94 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z).
Žiakovi skončilo plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej
školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania, alebo dňom 31. augusta príslušného
školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16.rok veku (§ 22 ods.1 zákon č. 245/2008).
Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie až do
konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku (podľa § 22 ods. 3 zákona č.245/2008 Z. z .).


 dokáže určitý čas počúvať, reagovať a vyjadriť svoj názor,
dokáže používať základné matematické myslenie na riešenie rôznych životných
situácií podľa svojich schopností,
 využíva základné informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
 komunikuje pomocou elektronických médií s pomocou učiteľa,
 osvojuje si postupy potrebné na získavanie nových poznatkov,
 teší sa z vlastných výsledkov,
 vníma problémové situácie v triede, oboznamuje sa s nimi, s pomocou pedagóga sa
ich pokúša riešiť,
 uvedomuje si svoje vlastné potreby a využíva svoje možnosti,
 je oboznámený so základnými pravidlami a zvykmi súvisiacimi s úpravou zovňajškučloveka.


b) Špecifiká a dĺžka výchovy a vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia

Škola má 10 ročníkov. Žiakovi skončilo plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od
začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania, alebo
dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 18. rok veku (podľa § 22
ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. ).
c) Špecifiká a dĺžka výchovy a vzdelávania žiakov s ťažkým stupňom mentálneho
postihnutia
Žiaci s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia sa vzdelávajú podľa
individuálnych vzdelávacích programov. Pri organizácii vyučovania sa odporúča
predovšetkým blokové vyučovanie. Vyučovanie sa člení na vzdelávaciu a relaxačnú časť.



V prípade, že žiak zvládol obsah vzdelávania a splnil kritéria na prijatie do špeciálnej
základnej školy - variant B, môže tam byť preradený.
Žiakovi s ťažkým stupňom alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a narušenou
komunikačnou schopnosťou (symptomatickou poruchou reči) poskytuje individuálnu alebo
skupinovú logopedickú intervenciu školský logopéd.
Žiaci s ťažkým stupňom alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia môžu byť
vzdelávaní
b) v špeciálnych základných školách,
c) v špeciálnych triedach pre žiakov s mentálnym postihnutím v základnej škole alebo v
domove sociálnych služieb,
d) v triedach základnej školy spolu s inými žiakmi, t.j. v školskej integrácii.

2. s vývinovými poruchami

Žiakom s vývinovými poruchami je žiak s poruchou aktivity a pozornosti a žiak s
vývinovou poruchou učenia
Výchova a vzdelávanie žiakov s vývinovými poruchami učenia:
Pre žiakov vývinovými s poruchami učenia je charakteristické, že podávané školské výkony
nezodpovedajú ich rozumovej úrovni. Najčastejšie sa vyskytuje porucha ako:
dyslexia- porucha čítania,
dysgrafia- porucha grafického prejavu najmä písania,
dysortografia -porucha pravopisu ,
dyskalkúlia –porucha matematických schopností.
Tieto poruchy sú často sprevádzané hyperaktivitou, prípadne hypoaktivitou,
nesústredenosťou, impulzívnym správaním, nerozvinutou pohybovou koordináciou. Väčšinou
sa nejedná o jeden druh poruchy, príznaky sa vzájomne prelínajú v priebehu trvania vykazujú
rôznu intenzitu.
Svojim obsahom sa vzdelávací proces žiakov s VPU zásadne neodlišuje od vzdelávania
ostatných žiakov. Vzhľadom k tomu, že poruchy sa prejavujú zo začiatku hlavne
v slovenskom jazyku , pracuje s nimi asistent učiteľa pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením. Ťažisko nápravy prebieha u žiakov prvého stupňa.



Klasifikácia a hodnotenie žiakov so ŠVVP- Porucha učenia
Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom
prihliada aj na jeho vynaložené úsilie , svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy
a na predpoklady ďalšieho vzdelávania , kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti.
U žiaka, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch ústnej a písomnej skúšky sa pri skúšaní
uprednostňuje forma, ktorá ja pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre
hodnotenie jeho učebných výsledkov.
 Žiakovi s narušenou komunikačnou schopnosťou zabezpečí učiteľ pri ústnej
odpovedi také podmienky , aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ zváži akú formu
odpovede použije.
 Žiak s VPU môže písať diktát , len za podmienok, že bol vopred pripravený
špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní.

Vzdelávanie sa uskutočňuje
1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže
žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
2. v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy; ak má takýto žiak špeciálne výchovno- vzdelávacie potreby, vzdeláva sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie;
zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania vytvárame žiakom so zdravotným
znevýhodnením špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a uspokojovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, najmä:
• všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa
prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiakov so zdravotným znevýhodnením,
• v prípade potreby žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky,
• zaraďujeme špecifické predmety ( rozvíjanie komunikačných zručnosti )
• žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemôžu splniť požiadavky príslušných
vzdelávacích oblastí, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.
• u žiakov so zdravotným znevýhodnením je možné voliteľné hodiny využiť aj na intenzívne vzdelávanie v určitej vzdelávacej oblasti v rámci individuálneho vzdelávacieho programu žiaka.

• u žiakov so zdravotným znevýhodnením si stanovuje učiteľ dĺžku a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich zdravotného znevýhodnenia.
Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v
bežných triedach základných škôl (integrované vzdelávanie): Ak je zdravotné
znevýhodnenie žiaka takého charakteru, že je mu potrebné vytvoriť špeciálne podmienky na vzdelávanie, takýto žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a je na škole evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Potvrdenie o tom, že žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vydáva podľa kompetencií školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie na základe odborného vyšetrenia. Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Individuálny výchovno-
vzdelávací program vypracováva škola spoločne so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie podľa kompetencií. Žiak môže mať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby počas celého vzdelávacieho cyklu alebo len počas limitovaného obdobia, čo sa posudzuje na základe výsledkov odborného vyšetrenia školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho
individuálnym potrebám. Riaditeľ školy pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečuje systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva. Individuálny výchovno- vzdelávací program: je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Je to
dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych
výchovno-vzdelávacích potrieb.
Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje:
• základné informácie o žiakovi a vplyve jeho diagnózy na výchovno-vzdelávací proces;
• požiadavky na úpravu prostredia školy a triedy;
• modifikáciu učebného plánu a učebných osnov; • aplikáciu špeciálnych vzdelávacích postupov;
• špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka;
• špecifiká organizácie a foriem vzdelávania;
• požiadavky na zabezpečenie kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok ;

Všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú v individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám konkrétneho žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby a so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci
so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu
Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu.
Jedná sa o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, t. j. vychádza sa z učebných osnov predmetu.
Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Úprava učebných osnov predmetu, ktorá je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu, sa vypracováva len pre tie vyučovacie predmety, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Úpravy výchovno- vzdelávacieho programu sú výsledkom odborných konzultácií všetkých zainteresovaných
odborníkov a oboznamuje sa s nimi aj zákonný zástupca žiaka.
Špecifiká hodnotenia výchovno-vzdelávacích výsledkov
Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov prebieha v zmysle Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy, príloha č. 2 k metodickému pokynu: Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole a doporučení poradenského zariadenia. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav žiaka, druh a stupeň postihnutia, ak má vplyv na úroveň a
výsledky práce žiaka v príslušnom predmete. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,
individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie. Škola využíva aj možnosť slovného hodnotenia v jednotlivých predmetoch. Sú to hlavne cudziejazyky. Forma slovného hodnotenia má charakter školského hodnotenia, ktorým sa žiakovi a jeho zákonným zástupcom poskytujú rozširujúce informácie o žiakovi.

Individuálny výchovno-vzdelávací program podpisuje riaditeľ školy, triedny učiteľ, špeciálny pedagóg a zákonný zástupca žiaka.
Individuálny výchovno-vzdelávací program môže mať vypracovaný aj žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý je žiakom špeciálnej triedy v prípade, že nemôže vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie plniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov.

Zásady vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami:
- pri výchove a vzdelávaní aktívne spolupracujeme s rodičom a odbornými pracoviskami –
centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, špeciálne pedagogicko- psychologické centrá, detskí lekári,
- uplatňujeme individuálny prístup,
-dbáme na iné pracovné tempo žiakov,
-odstraňujeme rušivé momenty pri práci,
-žiaci používajú kompenzačné pomôcky,
-zaraďujeme činnosti, pri ktorých očakávame úspech žiaka,
-chválime žiaka za každý i malý úspech, pozitívne ho motivujeme,
-spolupracujeme na jednotnom prístupe všetkých pedagógov,
-pri hodnotení zohľadňujeme druh, stupeň a mieru postihnutia.
- žiaci sú vzdelávaní v klasických učebniach , ktoré sú vybavené školskými lavicami a stoličkami a klasickým školským nábytkom
- v triedach je možné realizovať relaxačné cvičenia a nenáročné pohybové aktivity počas vyučovania
- počítačová učebňa je vybavená počítačmi s príslušným programových vybavení
- školská dielňa je vybavená vhodným náradím, pomôckami a materiálom
- rozvrh hodín je zostavený tak, aby sa v dennom režime vystriedali všetky činnosti v primeranom rozsahu
- žiakom a zamestnancom školy sú k dispozícií publikácie a časopisy žiackej a učiteľskej knižnice
- v rámci záujmovej činnosti záujmové útvary sú zamerané na IKT, výtvarnú výchovu a športovú činnosť
- výchovno-vzdelávací proces sa realizuje v súlade s vekovými možnosťami a špeciálnymi potrebami žiakov s dôrazom na stupeň postihnutia na individuálne vzdelávanie žiakov

- spôsob delenia tried a zlučovanie žiakov z rôznych ročníkov je v súlade s platnou
legislatívou
- vzdelávanie žiaka, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby sa realizuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracováva vyučujúci daného predmetu v spolupráci s CPPP a CŠPP
- škola úzko spolupracuje s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
- pedagogickí zamestnanci spĺňajú požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a preukazujú odborné a osobnostné spôsobilosti, ktoré využívajú pri pedagogickej komunikácií, motivácií žiakov, ich diagnostikovaní, hodnotení, pozitívnom riadení triedy
- výchovno-vzdelávací proces zabezpečujú pedagogickí pracovníci školy: špeciálni
pedagógovia, asistentka učiteľa, výchovný poradca, koordinátori prevencie drogových závislostí, environmentálnej výchovy a výchovy k manželstvu a rodičovstvu

Kritéria vzdelávania žiakov so (ŠVVP)

Ak má byť edukácia mentálne postihnutých moderná, rešpektujúca princípy integrácie a inklúzie, normalizácie, humanizácie, musí zodpovedať istým kritériám:
o vychádzať z individualít mentálne postihnutého jednotlivca a z nich plynúcich špeciálnych výchovných a vzdelávacích (edukačných) potrieb,
o mentálne postihnutého jednotlivca chápať ako komplexnú osobnosť v procese vývinu,zmien a nie ako súbor statických izolovaných prejavov vyplývajúcich z postihnutia,  orientovať sa nie na hľadanie a popisovanie neschopností, nespôsobilostí, nedostatkov a toho čo a prečo nedokáže, ale na identifikáciu existujúcich využiteľných „kapacít“ jednotlivca
a identifikáciu a realizáciu účinných špeciálnopedagogických a edukačných intervencií sledujúcich strešný cieľ edukácie,
o jednotlivca chápať

a posudzovať v interakcii s jeho užším edukačným a širším
spoločenským prostredím,

o jednotlivca chápať ako aktívneho „spolutvorcu“ edukácie, nie pasívneho prijímateľa,
o vychádzať z toho, že každý, aj hlboko mentálne a viacnásobne postihnutý jednotlivec je v
určitej miere prístupný aktivitám podnecujúcim proces učenia a rozvíjajúcim jeho osobnosť
o edukáciu orientovať na zmysluplnosť a využiteľnosť obsahu v situáciách praktického
reálneho života,
o vytvárať podmienky na priechodnú recipročnú komunikáciu jednotlivca s okolím,

o v edukácii dbať na intenzívnu spätnú väzbu,
o vytvárať edukačné prostredie zbavené stresu, frustrácie, minimalizujúce nežiaduce prejavy
správania a akceptujúce mentálne postihnutého jednotlivca,
o edukačné aktivity sprevádzať komplementárnymi aktivitami stimulačnými,
kompenzačnými, korekčnými, reedukačnými, ako aj relaxačnými, terapeutickými,
o vychádzať z dôslednej vstupnej a priebežnej špeciálnopedagogickej diagnostiky ako
kľúčového faktora určujúceho výber a vhodnosť edukačných intervencií,
o edukáciu chápať ako proces, v ktorom sa má odraziť aj tímový prístup k dosiahnutiu
strešného cieľa edukácie, kooperácia s rodičmi a inými odborníkmi zaoberajúcimi sa
konkrétnym jednotlivcom.
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je okrem
všeobecných cieľov, vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby čo najviac rozvinuli
vlastné kompenzačné mechanizmy, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život a
aby sa stali tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou.

 zo sociálne znevýhodneného prostredia
– žiakom so sociálne znevýhodneného prostredia je žiak žijúci v prostredí, ktoré
vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne
podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností žiaka,
nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti
Výchova a vzdelávanie žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia

Sociálne znevýhodnené prostredie definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne
(jazykové, kultúrne ) podmienky neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre kognitívny
rozvoj dieťaťa a nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a osobnostný rozvoj. Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je znížiť alebo odstrániť potenciálne hemdicepy, ktoré yplývajú z tohto znevýhodnenia tak, aby sa vytvorili podmienky pre efektívne vzdelávanie
a zabezpečil sa ich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu.

b) žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia
 zabezpečovanie stravovania
 zabezpečovanie školských potrieb

 materiálno-technické zabezpečovanie výchovno-vzdelávacieho procesu cez
sponzorov, nadácie a projekt